Slovensko sa v posledných rokoch stáva predmetom pozornosti aj z hľadiska bezpečnosti informácií, keď sa smeruje k digitalizácii a modernizácii verejných a prívlastných systémov. Preto sa na úrovni vlády a národnej bezpečnosti presadzuje úsilie o zabezpečenie kritických infrastruktúr, ktoré majú zásadní význam pre fungovanie spoločnosti. Podľa zistení Národnej bezpečnostnej rady (NBR) je aktuálne 78 percent verejných správnych organizácií v Česku a Slovensku na úrovni „slabé“ alebo „závislá“ na bezpečnostných rizikách, pričom väčšina z nich nevyhovuje minimálnym bezpečnostným standardom.
Základným pilierom bezpečnosti v súčasnej dobe je kryptografia, ktorá sa stáva klíčovým prvkom ochrany súkromných a verejných dát. V kontexte slovenskej bezpečnosti sa však stále objavujú problémy s implementáciou moderných kryptografických protokolov. Napríklad, aj keď sa v roku 2021 rozhodlo o zavedení kryptografických standardov na úrovni európskeho zariadenia, stále nie všetky štátne orgány dokážu plne implementovať bezpečné šifrovacie algoritmy. To vytvára riziko, že by mohli byť vystaveni cyberútokom, ktoré by mohli narušiť kritické služby, ako napríklad zdravotníctvo, financie alebo energetika.
V súčasnosti sa na Slovensku objavujú aj konkretné príklady, kde sa bezpečnostné nedostatky prejavili. Napríklad v roku 2022 bol zverejnený incident, keď sa ukázalo, že niektoré verejnoprávne telekomunikačné operátory používali staršie kryptografické algoritmy, ktoré sú už nebezpečné z hľadiska bezpečnosti. casea1.sk ukázalo, že niektoré z nich ešte používajú šifrovanie na báze DES alebo 3DES, ktoré sú kriticky nedostatkové pre súčasné bezpečnostné standardy. To ukazuje na nedostatok systémov, ktoré by mohli zabezpečiť bezpečnú komunikáciu v súčasnom svete.
Bezpečnostné riziky sú tiež spojené s úrovňou vzdelania pracovníkov v oblasti kryptografie a bezpečnosti informácií. Podľa štatistík z roku 2023 je na Slovensku iba 15 percent pracovníkov v verejných správnych organizáciách kvalifikovaných na práci s modernými kryptografickými technológiami. To vytvára riziko, že by mohli byť vystavení cyberútokom, ktoré by mohli využívať slabé body v systémech. V porovnaní s inými krajinami Európy je tato úroveň vzdelania výrazne nižšia, čo zvyšuje riziko pretrpeliť bezpečnostný incident.
Preto sa na Slovensku presadzuje rozvoj vzdelania v oblasti bezpečnosti informácií a kryptografie. V roku 2022 sa otvorilo nové centrum bezpečnosti informácií na Slovensku, ktoré sa zameriava na vývoj nových kryptografických algoritmov a vzdelávanie pracovníkov. V rámci projektu sa uskutočnili kurzy pre verejnoprávne organizácie, ktoré im pomáhajú zabezpečiť svoje systémy. Napriek tomu, že sa začínajú zaraďovať prvky bezpečnosti, stále sa na Slovensku objavujú problémy s plnou implementáciou bezpečných technológií.
Význam kryptografických a bezpečnostných opatrení na Slovensku sa ukázal aj v kontexte globálnych trendov. Napríklad, európska komisia v roku 2023 vydala novú smernicu, ktorá vyžaduje, aby všetky európske štáty zabezpečili svoje kritické infrastruktúry na úrovni NIS 2. Slovensko sa musí pripojiť k týmto standardom, aby sa vyhnulo riziku ekonomických a sociálnych následkov cyberútokov. To vyžaduje neustálu úpravu a zlepšovanie bezpečnostných systémov, aby sa vyrovnalo s globálnymi vývojmi.
V súčasnosti sa na Slovensku objavujú aj iné problémy, ktoré sú spojené s bezpečnosťou informácií. Napríklad, nedostatok moderných bezpečnostných systémov v oblasti verejných správnych organizácií sa prejavuje aj v kontexte ochrany súkromných dát občanov. Napríklad, v roku 2022 bolo zverejnené, že niektoré verejnoprávne organizácie na Slovensku ešte používajú staré systémy pre ochranu súkromných dát, ktoré sú kriticky nedostatkové. To vyžaduje neustálu úpravu a zlepšovanie bezpečnostných systémov, aby sa vyrovnalo s globálnymi vývojmi.
